História

V strede bývalej Hontianskej župy, medzi Balažskými Ďarmotami a Šahami, pod kopcami blízkymi k Ipľu leží obec Vinica. Terajšiu obec tvoria bývalé osídlenia: Dolný, Stredný, Horný Nek, Kostonca a Leklinec. Východorímsky cisár, Konštantín v jednej zo svojich písomností spomína názvy maďarských kmeňov, medzi nimi Nek, ktorému bolo zverené stráženie hraníc.

Nek ako obec je spomínaná najskôr v roku 1135, kedy sa objavila na zozname obcí listiny kráľa Bélu II.

Mesto NEK

Nek patril medzi najväčšie osídlenia okolia. Hontianska župa mala v tom čase 21 miest, jedným z nich bol Nek.
V období 1902 – 1923 mesto Nek bolo okresným sídlom.
V roku 1923 Hontianska župa zanikla a obec patrila do Zvolenskej župy.
V rokoch 1949 až 1960 do okresu Šahy, od roku 1960 do okresu Lučenec a od 9.5.1968 sa okresným sídlom stal Veľký Krtíš.
8.decembra 1905 sa zjednotili Dolný, Horný, Stredný Nek a Kostonca do jednej obce „Nek“, avšak pomenovanie Dolné a Horné Nekyje medzi obyvateľmi sa používa aj dnes.
Po vzniku Československej republiky sa zmenil názov obce z Nekyje n./Ipľom (do 8. augusta 1948), keď obecné zastupiteľstvo na čele s jeho predsedom Ľudovítom Ličkom, 800-ročné pomenovanie obce zmenilo na Vinica. Od roku 1994 v zmysle zákona o používaní jazyka národnostných menšín, úradný názov obce je Vinica - Ipolynyék.